Without plaster and hard training

Dočkal som sa. Konečne mi dali vo štvrtok dole sádru, po dlhých štyroch týždňoch trápenia a hlavne poriadneho smradu... Sádra bola už vo fakt zlom stave, kedže som s ňou makal vo fitku, bola celá prepotená. Bez deodorantu sa to už nezaobišlo. Už je to jedno, konečne sa cítim zas ako človek, aj keď členok ešte pekne bolí. Včera na tréningu dostala noha prvý krát viac zabrať a teraz to dosť cítim. Musím povedať, že bude ešte trvať, kým sa noha dostane aspoň na úroveň, kde bola pred zranením, ale môj cieľ je ísť o poriadny kus ďalej so silou :). Už teraz pociťujem, že tréningy su čím ďalej, tým ťažšie, ale som si istý, že toto úsilie pri suchom tréningu prinesie v zime ovocie.

Teraz hlavne potrebujem nohu zrehabilitovať a ak sa bude dať, rád by som si išiel posledný májovi týždeň zalyžovať na ľadovec. Trošku sa rozjazdiť, lebo potom prídu 3 mesiace úplne bez snehu, kedže prichádza leto. Ale všetko závisí od aktuálneho stavu členka.

Pár fotiek z tréningu, ešte keď som mal nohu v sádre...