5.deň MS Nórsko

Práve sedím vo vlaku do Bergenu a píšem ďalší blog. Dnes bol na programe MS konečne skicross. Mám dosť času, takže sa rozpíšem viac ako minulé dni. Slopestylisti včera odišli a ostal som tu sám. Musel som si ráno zabezpečiť odvoz z Vossu do Myrkdalenu. Na nórskom zväze pracuje slovenka Katka Liptáková, ktorá ma ráno odviezla, za čo som jej veľmi vďačný. Chcel som si požičať auto na 1 deň, ale pri sume 330 euro som si to rýchlo rozmyslel. Na svah som došiel po deviatej. Bolo pekne sviežo, asi -18 stupňov, ale modrá obloha, takže pohodička. 

Dal som si dve jazdy na rozjazdenie, potom prehliadku a tréning. Tréningová jazda bola najhoršia za posledné 3 dni. Trať už bola celkom rozbitá v zákrutách (vraj bolo v trati za 2 dni 700 jázd, tak si to predstavte) no a moja jazda tomu zodpovedala. Zase sa ozvali nohy a na nerovnostiach to je najviac cítiť. K tréningovému času sa ani nejdem vyjadrovať, lebo koniec trate som vypustil, mlelo ma to poriadne...

Do kvaldy som sa snažil znova nabudiť na jazdy ako v predchádzajúcich dňoch. Dal som si jednu tabletku na bolesť a nohy sa dali prežiť. 

Analýza mojej jazdy:

Hneď po štarte som preletel prvý skok, kde som stratil rýchlosť a nedoletel nasledujúci skok... Druhá chyba prišla na prvom väčšom skoku, ktorý som preletel (dnes bola trať rýchlejšia) a trošku ma to pretočilo, ale nič katastrofálne. No a najväčšia chyba prišla na mieste, kde aj vypadlo najviac jazdcov, bol to jeden z dvoch najťažších úsekov trate. V klopenej zákrute som mal už pekné diery (moje číslo bolo 51) a hneď na výjazde nasledoval skok. Za skokom bola bránka, ktorú nebolo vidieť, takže tento skok trebalo skočiť fakt v presnom smere. Čo sa stalo mne? Pri výjazde z klopenky mi vletela lyža do jednej diery, čo ma hodilo dopredu a trochu pretočilo, takže na skoku som letel skôr ako borci z aerials no a mal som zlý smer, takže som sa LTT vošiel do ďalšej bránky... Bol som fakt rád, že som to ustál, aj keď s veľkou stratou (v tejto bráne prišiel neskôr Jouni Pellinen o titul majstra sveta, keď celú trať viedol a na tomto skoku mal zlý smer, takže zobral bránku medzi nohy a skončil zemiakový). Do ciela som došiel so stratou 5.65s, čo je fakt poriadny nášup na minúte. 

Som sklamaný, pretože v tréningu som jazdil pekné jazdy, bez väčších problémov. Mal som jazdy, kde som sa dostal na úroveň 4s na víťaza, dnes som to však pokašlal. Neberiem to tragicky, aj keď ma to štve, ale je to ďalšia veľká skúsenosť. Boli to moje prvé seniorské majstrovstvá sveta a pri podmienkach, aké mám, som rád, že som na nich vôbec mohol štartovať.

Z tituolv sa nakoniec tešili francúz Jean Frederic Chapoui (neviem ako sa presne píše) a švajčiarka Fanny Smith. Bol to fakt pekný závod, aj keď trať neposkytovala veľa miesta na predbiehanie, takže štart bol nesmierne dôležitý. Najviac mrzí Krausikov pád z prvej pozície, po čom bol prevezený na saniach do nemocnice. Zatiaľ mám len informácie, že má niečo s kostrčou... Verím, že bude fit!

Práve som na ceste domov, boli menšie komplikácie s odvozom zo svahu. Nakoniec som išiel na autobus, ktorý rozvážal fanúšikov a ten ma doviezol až k hostelu. Do izby som sa dostal až o 7mej večer! Rýchlo som sa zbalil, namazal a zabalil lyže a išiel som na stanicu pešo (moja batožina má asi 60kg a vonku bolo asi -15 takže balada). Teraz už sedím vo vlaku do Bergenu, kde strávim noc u našej rodiny. Lietadlo mi letí ráno 6:30, opäť cez Amsterdam do Viedne. Prílet mám na obed.

O ďalšom programe sa rozhodne v nasledujúcich dvoch dňoch, po konzultácii s ľudmi, ktorí mi veľmi pomáhajú (veď vy viete). Tie nohy ešte nie sú v poriadku, tak buď ukončím sezónu už teraz, alebo pôjdem vo štvrtok na Kuhtai, kde sa uskutoční finále európskeho pohára. Som pekne unavený po tomto týždni, takže hlavne potrebujem zregenerovať.